Začiatkom marca prišiel do kín film Únos, ktorý priniesol bližšie informácie o zavlečení syna bývalého prezidenta Kováča do Rakúska, za ktorým vraj stála vtedajšia Slovenská informačná služba. Je zaujímavé, ako dokáže jeden film rozvíriť pokojné vody našej malebnej krajiny. Ako vie otvoriť otázku vtedajších amnestií, začať pátrať po krivdách z minulosti a chcieť aby boli vyriešené najneskôr včera. Je zaujímavé, že už sa zrazu všetci rozpamätávajú ako to u nás fungovalo. Triler Únos, ktorý odkazuje na politické dianie deväťdesiatych rokov, zožal neskutočný úspech u divákov.
Ako to vidia slovenské médiá?
Každé väčšie slovenské médium venovalo pozornosť tomuto filmu. Prečo by aj nie? Však sa nás to ako občanov Slovenska bytostne dotýka. Celé to začalo upútavkami na film, článkami s odkazmi na trailer, objasňovaním celej situácie a vykresľovaním pre „politického laika“, pretože vo filme sa neobjavili žiadne konkrétne mená. Toto všetko bol len začiatok.
Únos sa stal akýmsi spúšťačom na ceste k hľadaniu pravdy. Začali sa vyjadrovať bývalí novinári, začala sa riešiť otázka Mečiarových amnestií, všetci zrazu chceli zistiť, kde je pes zakopaný. Únos otvoril debatu na najväčšie krivdy slovenských dejín. Samozrejme, ako inač, každé slovenské médium malo k tomu čo povedať, však tá téma je aj po dvadsiatich rokoch taká „horúca“. Najčastejšie sa objavovali články, ktoré prinášali informácie o prípade únosu, ale aj také, ktoré sa venovali režisérke a jej filmárskemu umeniu. Priestor vyjadriť sa dostali aj herci, ktorí stvárnili jednu z hlavných úloh vo filme.
Ako o tom písali u našich susedov?
České médiá to poňali trochu inak. Zatiaľ čo články v slovenských médiách otvorili otázky vyriešenia starého problému, české médiá šli skôr po povrchu. Už pred troma rokmi priniesli informácie o pripravovanom filme, ktorý mal pracovný názov Ži a nechaj žiť. Informovali o jeho finančných problémoch kvôli odstúpeniu hlavného sponzora, ale aj o zmene režisérky a celého obsadenia. Potom ako sa Únos objavil v kinách, začali dávať väčší priestor celej kauze zavlečenia. Zaujímavé bolo čítať v českom denníku rozhovor so slovenským hercom, pričom nič podobné sa v slovenských médiách neobjavilo. Bulvárny plátok sa opýtal pár otázok aj českého herca Tomáša Hanáka, ktorý si zahral postavu rezignovaného otca jednej z hlavných hrdiniek.
Čo z tohto celého vyplýva? Že médiá píšu o tom čo bude čitateľa zaujímať. Načo by teda české médiá riešili problémy amnestií a ďalších neprávostí Slovenska, keď majú plno vlastných problémov? Preto v tomto prípade stačilo ísť po povrchu a priniesť aspoň základné informácie a neskôr to viac obrátiť na publicistické príspevky ako na spravodajské. Takže jeden problém môžu poňať médiá dvoch krajín, ktoré boli ešte pred nedávnom jednou, aj celkom iným spôsobom.