Sviatky a najmä Vianoce sú pre väčšinu symbolom pokoja a času stráveného s rodinou a priateľmi. Redaktori v médiách si však nemôžu vydýchnuť a naplno sa venovať rodine ani vtedy. Viacerí z nich by však profesiu nemenili. Medzi nich patrí aj mladý slovenský novinár Ľubomír Mravec (21). Ten nám porozprával o práci novinára počas Vianoc. Mravec píše pre športovú redakciu v bulvárnom denníku Plus JEDEN DEŇ.
Ako prebieha služba v redakcii Plus JEDEN DEŇ počas Štedrého dňa?
Služba je tak trochu špecifická, pretože ide o Štedrý deň a každý by chcel mať pokoj. Avšak ak už ju máte, nič sa nedá robiť. Služba spočíva v tom, že musíme spraviť niekoľko článkov na náš internetový portál, ktorý neustále treba zapĺňať aktualitami. Kto je šikovný, urobí si svoju robotu za pár hodín. Celý deň však treba byť v pohotovosti, keby sa vyskytlo niečo neočakávané a dôležité. Veľkou výhodou podľa mňa je, že sa na Štedrý deň nevyrábajú tlačené noviny, pretože na druhý deň nevychádzajú.
Je rozdiel medzi službou na Vianoce a v iný deň?
U nás ten rozdiel nie je veľký. Akurát, ako som spomínal, nemusíme pracovať na článkoch do printu a môžeme pracovať aj z domu. Pracuje taktiež menej redaktorov oproti bežným dňom. Počas služby si vymieňame informácie s editormi, tí nám píšu nejaké tipy, čo máme spracovať. No v pohotovosti musí byť i náš fotograf, keby sa niečo dôležité udeje, ten ale musí čakať len na prípadný telefonát od editora.
Koľko je približne v redakcii zamestnancov počas Štedrého dňa?
Takmer všetci robia z domu a budova je prázdna. Neviem povedať koľko zamestnancov z celej Plusky pracuje z domu, no z nášho oddelenia športu to sú štyria ľudia.
Pamätáte si na nejakú kurióznu situáciu počas vianočnej služby?
Áno. Kolegyňa spôsobila v budove redakcie doslova poplach. Redakcia je na Štedrý deň prázdna a do budovy sa dá dostať iba cez bočný vchod. Kolegyňa však poplietla kód a onedlho tam prišla polícia s tým, že sa do budovy dobíja zlodej. Všetko sa však našťastie po chvíli vyriešilo.
Dávate si medzi sebou darčeky, respektíve máte nejakú tradíciu?
Áno, nejaké maličkosti si vždy porozdávame. Avšak dávame si ich až po novom roku, keď sa všetci kolegovia zídeme. Pred sviatkami však máme večierok, sme veľmi dobrý kolektív.
Mrzí vás, že sa nemôžete 24. decembra naplno venovať rodine, alebo túto službu beriete ako bežnú súčasť novinárskej profesie?
Presne tak, je to práca a tak to treba brať. Raz padne služba na mňa, nabudúce na iného kolegu. Samozrejme sa dá venovať dostatok času aj rodine, ale to je na šikovnosti redaktora, ako rýchlo si počas dňa stihne odrobiť svoju prácu.
Ako sa k tomu stavia vaša rodina?
Rodina to nejako nerieši, pretože vedia kde pracujem a čo to obnáša. Skôr ma podporujú a doprajú mi trocha pokoja, keď musím niečo napísať či spracovať. Už s tým počítajú, pre Plusku nerobím totiž deň, týždeň a ani mesiac.
Čo by ste odkázali študentom žurnalistiky?
Študentom by som chcel odkázať, že ak ich zaujíma práca novinárov, tak nech ich neodradí prípadný neúspech. Keď ich v nejakej z redakcii nezamestnajú, respektíve im nedajú šancu. Netreba sa vzdávať a musia skúšajú ďalej. Keď tá šanca príde, tak nech sa jej chopia všetkými desiatimi. Platilo to aj u mňa. Vypracoval som sa najmä vlastnou snahou a iniciatívou. Treba byť skromný a čakať na šancu. Tá určite príde.