Postava mladej novinárky Marty plní úlohu hlavnej spojky. Na začiatku ide o bežnú novinárku, píše to, čo dostane príkazom od šéfredaktorky, no potichu pohŕda klamstvám v tlači Zo dňa na deň sa z obyčajnej redaktorky píšucej do štandardného periodika stane investigatívna šelma. Je odhodlaná otvoriť oči neznalému národu a postarať sa o spravodlivý trest pre hyeny v štáte. Odmietne písať články vytvárajúce ilúziu, že všetko je v poriadku a pustí sa do veľkého vyšetrovania vraždy. Využije svoju profesiu k šíreniu pravdy.

Keď sa jej naskytne príležitosť postaviť sa štátnemu režimu, ocitne sa v hlavnom centre diania. Využíva svoje novinárske schopnosti na to, aby odhalila pravdu za vraždou vlastného brata. Dostáva sa však do veľmi nebezpečnejších vôd, ale rizikám čelí s odvahou. Ignoruje vyhrážky mafie a nebojí sa zájsť pre informácie ani priamo do mafiánskeho hniezda. Spoluprácu s policajným vyšetrovateľom trestných činov nevzdáva, aj keď on nie je vôbec prívetivý a odmieta jej odhaliť najnovšie zistenia vyšetrovania. Angažovaná novinárka Marta postupne investigatívnym, riskantným činom prichádza na prepojenie udalostí, ktoré súvisia a predchádzajú vražde. Jej vlastný otec odcudzuje to, o čo sa pokúša a snaží sa ju odhovoriť od toho, aby sa o kauzu akokoľvek zaujímala. Marta ale odmieta konformitu a napriek varovaniam verejne píše o zverstvách doby.

Mladá novinárka potláča pocit strachu silnou túžbou po odhalení zločinov doby. Všetky spolu súvisia a vytvárajú spleť najväčších zverstiev storočia. Nezastaví ju ani znásilnenie kráľom podsvetia Eféndim, ku ktorému sa dostane kvôli získaniu informácii o mafiánoch a ich ohavných praktikách. Marta pôsobí v dobe, kedy sa príliš neoplatí podporovať veci, ktoré sú proti režimu. Za jej zvedavý nos ju odvlečú za bieleho dňa a zbijú ju. Bez ohľadu na pretrvávajúce hrozby a strach o svoj vlastný život sa Marta snaží dopátrať sa k pravde. Dominuje v nej silný pocit otvoriť oči slovenskému národu.

Život mladej Marty v profesii novinárky nebol ani trochu jednoduchý. Akákoľvek prehnaná zvedavosť bola vnímaná ako nepohodlnosť a veľakrát jej hrozilo drastické odstránenie zo spoločnosti. Postava novinárky však v divákovi vzbudzuje nádej a súcit zároveň. Snaha nadobudnúť spravodlivosť pre skorumpovaný štát prešpikovaný mafiou, spravodlivosť pre mŕtveho brata, pre všetky obete, ale aj spravodlivosť pre Martu samotnú. Spomedzi všetkých novinárov doby vynikala svojou dravosťou a schopnosťou obetovať seba samú pre pravdu písanú v novinách.

I keď ústredná postava nespočíva v novinárke Marte, napriek tomu sa režisérom šikovne podarilo podčiarknuť úlohu novinára v spoločnosti, kde mlčať a držať krok s režimom znamená zostať nažive.

Ako to vidia slovenské médiá?

Každé väčšie slovenské médium venovalo pozornosť tomuto filmu. Prečo by aj nie? Však sa nás to ako občanov Slovenska bytostne dotýka. Celé to začalo upútavkami na film, článkami s odkazmi na trailer, objasňovaním celej situácie a vykresľovaním pre „politického laika“, pretože vo filme sa neobjavili žiadne konkrétne mená. Toto všetko bol len začiatok.

Únos sa stal akýmsi spúšťačom na ceste k hľadaniu pravdy. Začali sa vyjadrovať bývalí novinári, začala sa riešiť otázka Mečiarových amnestií, všetci zrazu chceli zistiť, kde je pes zakopaný. Únos otvoril debatu na najväčšie krivdy slovenských dejín. Samozrejme, ako inač, každé slovenské médium malo k tomu čo povedať, však tá téma je aj po dvadsiatich rokoch taká „horúca“. Najčastejšie sa objavovali články, ktoré prinášali informácie o prípade únosu, ale aj také, ktoré sa venovali režisérke a jej filmárskemu umeniu. Priestor vyjadriť sa dostali aj herci, ktorí stvárnili jednu z hlavných úloh vo filme.

Ako o tom písali u našich susedov?

České médiá to poňali trochu inak. Zatiaľ čo články v slovenských médiách otvorili otázky vyriešenia starého problému, české médiá šli skôr po povrchu. Už pred troma rokmi priniesli informácie o pripravovanom filme, ktorý mal pracovný názov Ži a nechaj žiť. Informovali o jeho finančných problémoch kvôli odstúpeniu hlavného sponzora, ale aj o zmene režisérky a celého obsadenia. Potom ako sa Únos objavil v kinách, začali dávať väčší priestor celej kauze zavlečenia. Zaujímavé bolo čítať v českom denníku rozhovor so slovenským hercom, pričom nič podobné sa v slovenských médiách neobjavilo. Bulvárny plátok sa opýtal pár otázok aj českého herca Tomáša Hanáka, ktorý si zahral postavu rezignovaného otca jednej z hlavných hrdiniek.

Čo z tohto celého vyplýva? Že médiá píšu o tom čo bude čitateľa zaujímať. Načo by teda české médiá riešili problémy amnestií a ďalších neprávostí Slovenska, keď majú plno vlastných problémov? Preto v tomto prípade stačilo ísť po povrchu a priniesť aspoň základné informácie a neskôr to viac obrátiť na publicistické príspevky ako na spravodajské. Takže jeden problém môžu poňať médiá dvoch krajín, ktoré boli ešte pred nedávnom jednou, aj celkom iným spôsobom.