Z rovnakého dôvodu licenčných práv bolo v minulosti ukončené vysielanie televízie Prima a Nova na Slovensku. Podľa hovorkyne TV Joj nejde o obmedzenie šírenia médií, ktoré majú vysporiadané licenčné práva na území Slovenska, ani o snahu obmedziť konkurenciu na slovenskom mediálnom trhu.

Marketingová riaditeľka Joj navrhuje ČT, aby sa uchádzala o licenciu na lokálne vysielanie pre Slovensko ako Prima či Nova. Momentálne nezákonné vysielanie poškodzuje ich obchodné záujmy, ale aj záujmy ostatných televízií.

Operátori by mali zahraničné tituly blokovať. Česká televízia má blokovaný on-line archív, ktorý neobsahuje slovenskú licenciu. Operátori tvrdia, že s Českou televíziou majú uzavretú platnú zmluvu, ale kľúčový je pre nich dopad na zákazníkov.

Podľa dát Kancelárie overovania nákladu na tlač ABC ČR zverejnených 11. apríla vzrástol náklad titulov CNC. Blesk vzrástol v prvých mesiacoch 2017 v porovnaní s rokom 2016 o 2%.

Mafra a jeho časopis TÉMA sa stala najpredávanejším spravodajským týždenníkom. Počtom predaných výtlačkov presiahol hranicu 60-tisíc. Aktuálne dáta ABC ČR za február 2017 vykazujú takmer 61-tisíc výtlačkov na každé vydanie.

Blesk mal predaný náklad vo februári 2017 vo výške 224 344, zatiaľ čo na konci minulého roka 206 604. Časopis Reflex vstúpil do roku 2017 s narastajúcim nákladom. V porovnaní s februárom 2016 vzrástol náklad o 5 %.

Od nového roka prestala TV Markíza vysielať cez klasické pozemné antény. Všetky jej programy, TV Markíza, TV Doma a TV Dajto bolo možné sledovať len cez operátorov. Plustelka už teraz obsahuje 18 programov, vrátane Českej televízie a Prima PLUS.

Čo spôsobilo záujem Markízy vrátiť sa do pozemnej platformy? Po odchode kanálov Markízy z DVB-T výrazne poklesla sledovanosť všetkých programov komerčnej televízie.

Ako to vidia slovenské médiá?

Každé väčšie slovenské médium venovalo pozornosť tomuto filmu. Prečo by aj nie? Však sa nás to ako občanov Slovenska bytostne dotýka. Celé to začalo upútavkami na film, článkami s odkazmi na trailer, objasňovaním celej situácie a vykresľovaním pre „politického laika“, pretože vo filme sa neobjavili žiadne konkrétne mená. Toto všetko bol len začiatok.

Únos sa stal akýmsi spúšťačom na ceste k hľadaniu pravdy. Začali sa vyjadrovať bývalí novinári, začala sa riešiť otázka Mečiarových amnestií, všetci zrazu chceli zistiť, kde je pes zakopaný. Únos otvoril debatu na najväčšie krivdy slovenských dejín. Samozrejme, ako inač, každé slovenské médium malo k tomu čo povedať, však tá téma je aj po dvadsiatich rokoch taká „horúca“. Najčastejšie sa objavovali články, ktoré prinášali informácie o prípade únosu, ale aj také, ktoré sa venovali režisérke a jej filmárskemu umeniu. Priestor vyjadriť sa dostali aj herci, ktorí stvárnili jednu z hlavných úloh vo filme.

Ako o tom písali u našich susedov?

České médiá to poňali trochu inak. Zatiaľ čo články v slovenských médiách otvorili otázky vyriešenia starého problému, české médiá šli skôr po povrchu. Už pred troma rokmi priniesli informácie o pripravovanom filme, ktorý mal pracovný názov Ži a nechaj žiť. Informovali o jeho finančných problémoch kvôli odstúpeniu hlavného sponzora, ale aj o zmene režisérky a celého obsadenia. Potom ako sa Únos objavil v kinách, začali dávať väčší priestor celej kauze zavlečenia. Zaujímavé bolo čítať v českom denníku rozhovor so slovenským hercom, pričom nič podobné sa v slovenských médiách neobjavilo. Bulvárny plátok sa opýtal pár otázok aj českého herca Tomáša Hanáka, ktorý si zahral postavu rezignovaného otca jednej z hlavných hrdiniek.

Čo z tohto celého vyplýva? Že médiá píšu o tom čo bude čitateľa zaujímať. Načo by teda české médiá riešili problémy amnestií a ďalších neprávostí Slovenska, keď majú plno vlastných problémov? Preto v tomto prípade stačilo ísť po povrchu a priniesť aspoň základné informácie a neskôr to viac obrátiť na publicistické príspevky ako na spravodajské. Takže jeden problém môžu poňať médiá dvoch krajín, ktoré boli ešte pred nedávnom jednou, aj celkom iným spôsobom.

Podľa agentúry AP prieskumy signalizujú nedôveru verejnosti v spravodajský priemysel. Dezinformácie a falošné správy šíriace sa na sociálnych sieťach vyvolali pochybnosti najmä v minuloročných prezidentských voľbách v USA.

Profesor žurnalistiky Dan Gillmor z Arizonskej univerzity tvrdí, že nestačí len zlepšovať prísun správ, ale sami sa musíme stať lepšími a aktívnejšími užívateľmi médií. Facebook chce zasa poskytnúť ľuďom nástroje potrebné k posudzovaniu informácií, ktoré vidia na internete.

„Dôveryhodná tlač je ochranným systémom demokracie,“ upozornil nato Craig Newmark, zakladateľ populárneho inzertného serveru Craigslist, ktorý sa podieľal na vzniku fondu. „Chcem správy, ktorým možno veriť“, dodal v závere.

Na 26. duben jsou naplánované pohovory s těmi uchazeči, kteří postoupí do druhého kola volby, i samotná volba nového ředitele. Pro zvolení musí kandidát získat alespoň 10 hlasů od patnáctičlenné rady.

Důvody pro takto brzkou volbu nového ředitele jsou hned dva. Podle serveru Novinky.cz třem členům televizní rady končí mandáty, Rada ČT zdůvodnila dřívější termín dvouměsíční výpovědní lhůtou, která se na generálního ředitele ČT podle zákoníku práce vztahuje.

Média spekulovala také o tom, že brzká volba pramení ze snahy zaměstnanců televize vyhnout se nejistotě spojené s otázkou, kdo jim bude šéfovat, před parlamentními volbami.